Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Druhy krmív

1. 3. 2009
SENO Tvorí základ kŕmnej dávky (v zimnom období tvorí 40 - 50% kŕmnej dávky). Obsahuje minerálne látky a vitamíny. Najkvalitnejšie seno má šedozelenú farbu. Skrmuje se celé alebo ako rezanka. Akosť sena závisí: na zložení hodnotné trávy sú - timotejka lúčna, kostrava lúčna, mätonoh, lipnica, pýr, psinček,... menej hodnotné - napr. psiarka lúčna obdobie žatvy - najvhodnejšie obdobie kosenia je začiatkom mája sušenie - sušíme buď na zemi, na sušiakoch alebo umelo (teplým alebo studeným vzduchom) uskladnenie - v suchých prostoroch Čerstvým senom kŕmime najskôr za 4 - 6 týždňov po sprataní Za túto dobu musí byť seno \\"vypotené\\" (prebiehajú tu biologické zracie procesy). Druhy sena: Ďatelinovéje bohaté na vápnik a karotén Kozie-je to seno z mokrých lúk - je kyslé a ostré Lesné- je ule strávitelné, kŕmime nim len núdzovo Lúčne-je najvhodnějšie, z minerálnych látok obsahuje najviac Ca a P, z vitamínov D, E a B. Otava- má menej vlákniny, ale viac živín. Lucernové bohaté na vápnik, minerálne látky, karotén, vit. E a má vysoký obsah bielkovín. Je vhodné ho skrmovať s lúčnym. Vičencové-musí býť skrmované po odkvete, je drevnaté SLAMA Ku kŕmeniu sú vhodné slamy jařmin (sú stráviteľnejšie než oziminy). V omedzenej miere používame aj slamu strukovin (hrach, bôb, peluška, šošovica, vikev). Najkvalitnejšia je slama ovsená a ječná. Skrmuje sa celá alebo rezaná na 3 - 5 cm spoločne so strúhanými okopaninami alebo s melasou. Kvalita slamy: nesmie byť zhnitá a zaparená;;;zo zľahnutého obilia;;;nezkrmujeme ihneď po žatve PLEVI je to krmivo, ktoré sa používa núdzovo u užitkových koní v zimnom období. Sú nevhodné pre kŕmenie kojících, žrebných kobýl, žriebät a koní vo veľkom pracovnom zaťažení. Ječné plevy sa skrmujú máčané min. 6 hod, pretože inak by mohly poraniť sliznicu. nevhodné - žitné menej vhodné - jačmenné plevy najvhodnejšie - otruby ovsené, pšeničné a plevy strukovín ZELENÉ Neni vhodné pre dostihové kone, skôr sa používa ako doplnkové krmivo u ťažných a chovných koní.Hodnota zeleného krmiva závisí na botanickej skladbe. Najvyššia výživová hodnota je v listoch, pretože obsahujú veľa vody a sú ľahko stráviteľné. Zelené krmivo radšej spásame ako skrmujeme v stajni, pretože môže dojsť k zapareniu a následným zažívacím poruchám (kolikám, hnačkám, katarom). Inak ale skrmujeme celú. Najlepšie je zelené krmivo z ďateliny, lucerny a vičence v kvete. Najvhodnejšia je siláž kukuričná. keď ju používame v dobe voskovej zrelosti. Silážované krmivo sa pripravuje zo zeleného krmiva alebo z cukrovarských zvyškov. Musí byť dokonale zkvasená. Menej vhodná je z kukurice, na jeseň - kŕmnej kapusty. Obmedzene môžeme použiť repnej skrojky KŔMNE OKOPANINY Majú priaznivé dietetické účinky. Vhodná je kŕmna mrkva (obsahuje karotén) hlavne pre žriebätá pri odčervovaní, kŕmna repa (ta hlavne pre tažné kone), cukrovka, parené zemiaky (nie surové, pretože obsahujú solanin). Skrmujeme ich celé, dobre umyté, nenahnité, nenamznuté. Len zemiaky podávame parené a nepripravujeme ich do zásoby. OVOS Je to najvyužívanejšie krmivo, ľahko stráviteľné a nespôsobuje zažívacie poruchy. Má vysoký obsah kys. fosforečnej, ktorá pôsobí na nervovú sústavu. U kobýl ktoré koja podporuje tvorbu mlieka. U žrebcov pohlavnú aktivitu. Skrmuje sa celý, len žriebätám a chorým koňom se podáva drvený. Pretože obsahuje veľa tuku, musíme dať pozor aby sa nepokazil. Čerstvý ovos neskrmujeme, necháme ho min 2. mesiace \\"potiť\\". Hektolitrová hmotnosť je 45 - 52 kg. Pod 45 kg klesá výživná hodnota. JAČMEŇ Používá sa ako náhrada za ovos, má vyššiu kŕmnu hodnotu, ale je horšie strávitelný a nemá dietetické účinky. Veľké dávky môžu spôsobiť zažívacie poruchy. Je vhodný hlavne pre žriebätá. Skrmuje sa šrotovaný, sparený.. ŽITO Neni vhodné ako krmivo, pretože je ťažko stráviteľné. Spôsobuje u koní dermatózy - ochorenie kože. U kobýl môže spôsobiť potrat. Skrmuje sa sparený, drvený, spoločne s rezankou. KUKURICA Má pomerne vysokú kŕmnu hodnotu. Pri vysokých dávkach skrmovania u mladých koní môže spôsobiť rachitídu (krivicu) a u dostihových koní zvyšuje potenie. Preto je vhodná skôr pre tažné kone. Skrmuje sa šrotovaná (pozor aby sa nepokazila) alebo s rezankou. PROSO Má vysokú kŕmnu hodnotu ako ovos. Je vhodné pre plemenné kone. Strukoviny Obsahujú veľa dusíkatých látok. Skrmujú sa u ťažko pracujúcich koní, majú nadúvací účinok. Skrmujú sa varené, drvené a máčané. BOB Je vhodný pre ťažné kone, ale tiež pre kone dostihové a plemenné. Denná dávka je 1 - 1 1/2 kg. Skrmuje sa máčaný HRACH Kŕmna dávka je 10 - 20% z celkovej kŕmnej dávky. Skrmuje sa rovnako ako bôb. SÓJA Je vhodná pre žriebätá. Semená olejnín ĽANOVÉ SEMIENKO Má dietetické účinky na tráviace ústrojenstvo. Je vhodné pre kobyly po pôrode, pre choré zvieratá alebo zvieratá po chorobe. Má regeneračné účinky pre ťažko pracujúce dostihové koně. Pôsobí laksatívne (preháňavo). Má vlpyv na výmenu a kvalitu srsti. Podáva sa vo varenom a sparenom stave. KRMIVÁ PRIEMYSLOVÉ Sú to zvyšky po úprave poľnohospodárskych produktov. Patrí sem: SUŠENÉ CUKROVARSKÉ ŘÍZKY Je to energetické krmivo a denná dávka je 2,5 kg. Podávame ich máčané. Granule cukrovej repy SUŠENÉ ZEMIAKOVÉ VLOČKY Skrmujú sa máčané, namiešané s rezankou. ĽANOVÉ POKRUTINY, EXTRAHOVANÝ ĽANOVÝ ŠROT Je dobre stráviteľný, vhodný pre žrebné kobyly, choré kone aj pre žrebce. Denná dávka je 0,1 - 0,25 kg/kus a deň. Skrmuje sa varený. PŠENIČNÉ OTRUBY Podávajú sa parené. Používajú sa na prípravu nápoja MASH. Otruby ŽITNÉ OTRUBY Skrmujeme ich máčané, ale opatrne, len v malých dávkach a len núdzovo (pretože obsahujú námel, ktorý môže spôsobiť u žrebných kobýl potrat). SLADOVÝ KVET Získava sa zo správne usušeného jačmeňa, má dietetické účinky. Skrmuje sa s ovsom v dávke 2 - 3 kg. MELASA Je to tmavo hnedý produkt, zvyšok po výrobe cukru. Obsahuje veľa cukru, je ťažko strávitelná, používa sa len k schutňovaniu kŕmnej dávky. Riedi sa s vodou v pomere 1 : 2 - 4. Melasové krmivo = popučený ovos + melasa + prídavok z mlýnského priemyslu (otruby, kŕmne múky). Musí sa ihneď skŕmiť, pretože rýchlo podľahne skaze. Melasa TVAROVANÉ KRMIVÁ To sú brikety a granule. Rozlišujeme 3 základné druhy: Krmivá obsahujúce len jedno krmivo (ďatelina, lucernu). Pridává sa k nim ovos, seno alebo slama. Doplnkové kŕmne zmesi - sú zložené z niekoľkých krmív (pr. lucerna + ovos). Skrmujú sa spoločne s ostatnými krmivami. Kompletná kŕmna zmes - tvorí celú kŕmnu dávku. Nič viac sa neprikrmuje. Veľkosť granule pre kone je v priemere 8 - 30 mm. Kompletné zloženie granulovanej kŕmnej zmesi: - ovos 20% - jačmeň 15% - sójové pokrutiny (niekedy + kukurica) 7% - obilné klíčky 10% - pšeničné otruby 18% - lucernová múčka 25% - kŕmna soľ 1% - hipovit 2% - cukor 2% Granule Hrubá zmes KRMIVÁ ŽIVOČIŠNEHO POVODU MLEZIVO Je to prvá výživa žriebäťa. Kobyla ho produkuje 3 - 5 dní, po tejto dobe sa upravuje na zloženie normálneho mlieka. SUŠENÉ MLIEKO Skrmuje sa väčšinou rospuštené vo vode (sušené miešame s jadrovými krmivami). Toto mlieko má nízký obsah tuku. MASOKOSTNÉ A KRVNÉ MÚČKY Majú svoj charakteristický pach. Podávajú sa v množstve 50 - 300 g/kus na deň. Plemenným žrebcom sa dáva aj čerstvá krv, ktorá má vpliv na kvalitu. Skrmuje sa ako prídavok ku glycidovým krmivám. RYBÍ TUK Je zdrojom vitamínov A a D, kone ho zle prijímajú. Kŕmna dávka je 40 - 60 g/kus na deň. Skrmuje sa s objemovými i jadrovými krmivami. TVAROH A SLEPAČIE VAJCIA Sú dôležité hlavne pre výživu žriebät a dostihových koní. MINERÁLNE KRMIVÁ VÁPNO Je zdrojom vápniku a fosforu, pridáva sa pokiaľ v kŕmnej dávke chýba. Zvlášť dôležitý je u žriebät na vývin kostry. Kŕmna dávka je 20 - 50 g/kus na deň. PLAVENÁ KRIEDA A KŔMNY VÁPENEC Vyrovnávajú acidobazickú rovnováhu v žalúdku. Kŕmna dávka na deň je 20 - 50 g/kus. Skrmujú se s nekvalitním senom (kyslým senom) alebo pri skrmovaní siláže. KŔMNA SOĽ Je zdrojom sodíku, ktorý v spolupôsobení s draslíkom ovplyvňuje osmotický tlak (srdcovú činnosť). Skrmuje sa vo forme lizu (podľa potreby). Spotreba soli pri ľahkej práci je 10 - 15 g/kus na deň a pri ťažkej práci 25 g/kus na deň. Kŕmna soľ HIPOVIT Je to minerálna kŕmna prísada - koncentrát špecificky účinnej látky. U dospelých koní je kŕmná dávka 14 g/100 kg živej hmotnosti, u žriebät je to 20 g/100 kg živej hmotnosti. VITAMÍNY Usmerňujú pochody v organizme, látkovú výmenu živín a chráni pred chorobami. Dodávame ich v krmive, nedostatok môže spôsobiť AVITAMINÓZU a nadbytok HYPERVITAMINÓZU. Rozlišujeme vitamíny rozpustné vo vode a vitamíny rozpustné v tukoch. Rozpustné v tukoch VITAMÍN "A" Nachádza sa v krmive ako provitamín A (napr. v kŕmnej mrkve). Do zásoby sa ukladá v pečeni a v krvnom séru. Denná spotreba je 2,5 mg/deň pri živej hmotnosti 500 kg. # Avitaminóza spôsobuje: poškodenie epitelov slizníc # rodia sa slepé mláďatá, majú spomalený rast, nervové kŕče a poruchy rovnováhy VITAMÍN "D" Koni je dodaný rybím tukom, lúčnym senom, sušenými kvasnicami aj pohybom na slnku. Nedostatok môže spôsobiť rachitis (krivicu). VITAMÍN "E" Je dôležitý pre plodnosť. Zdrojom je lúčne a lucernové seno, naklíčený ovos,... VITAMÍN "K" Je dôležitý pre zrážanlivosť krvi. Nedostatok spôsobuje nedostatočnú zrážanlivosť. Rozpustné vo vode B - KOMPLEX Je zdrojom vitamínov B1, B2, B6, B12, PP (kys. nikotínová). Nájdeme ich v sušených kvasniciach, zelenom krmive, lucernovom a ďatelinovom sene. VITAMÍN "C" Zdrojom tohto vitamínu sú mladé rastliny, siláž, okopaniny,... Nedostatok spôsobuje celkové zhoršenie zdravotného stavu.
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Sol

(Tonca, 6. 8. 2011 22:02)

Chcela by som sa spytat ci konom skodi normalna sol...

Re: Sol

(LEA HARINGOVA, 5. 12. 2012 20:37)

Neboj sa, neskodí.°×°™

SUPER

(LEA HARINGOVA, 5. 12. 2012 20:34)

HOCI JE TOHO VELA, ALE OPLATI SA VAM TO PRECITAT.®©•_• °_°