Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Devon Loch

28. 2. 2009
DEVON LOCH Devon Loch ... príbeh koňa, ktorý NEvyhral Veľkú národnú... Devon Loch možno nepatrý do sorty tých najväčších konských velikánov, ale jeho príbeh je natoľko zaujímavý, že urobím výnimku. Devon Loch bol totiž koňom, ktorý sa snaď, v tragickom slova zmysle, najviac zapísal do historických análov Velkej národnej v Liverpoole. Jeho záhadný pád tesne pred cieľom, ktorý ho pripravil o víťazstvo, je dodnes opradená tajomnstvom... Devon Loch bol taktiež "srdečnou záležitosťou" veľkého spisovateľa i žokeje Dicka Francisa. A tak ako Devon Loch, i Dick Francis bol toho osudného dňa iba krôčik k víťazstvu vo veľkej steeplechase... Dick Francis si Devon Locha, koňa pochádzajúceho z Írska, prvýkrát všimol v oktobry roku 1951, keď bežal svoj prvý dostih, prútenky v Nottinghamu. Bol to veľký, inteligentne pozerajúci mladý kôň, na kterom bolo vidieť, že porastie do sily a udatnosti. V januáry 1952, keď mal 6 rokov, bežal v Hurst Parku prvýkrát. Ukázal sa vo skvelej a veľmi nádejnej forme, pretože prišiel druhý za Mont Tremblantem. Najskôr si vtedy nejak namohol nohu, pretože potom nebežal až do nasledujúceho novembra. To si skutečne natiahol šlachu, pretože potom bol z dostihov vyradený po celé dve sezóny. Dick Francis si s Devon Lochom ihneď pri prvom štarte padli do oka. Už vtedy Dick prehlásil, že tohoto koňa by raz chcel ísť vo Veľkej národnej... to ich však oboch čakala ešte dlhá cesta. Ďalší dostih pre nováčikov, New Century Novices Steeplechase v Hurst Parku, Devon Loch vyhral. Celý deň pred dostihom pršalo a dráha bola preto dosť ťažká. Vtedy ho šiel Bryan Marshall, Dick šiel iného koňa, Lochroe, ktorý sice bol skvelý, ale prílyš subtilný, preto si s ťažkou dráhou neporadil. Devon Loch šiel tú sezónu ešte v troch dostihoch a zakaždým ho šiel Bryan. V novembry 1955 ho šiel Dick, raz v Lingfielde, raz v Sandowne. Potom bežal neúspešne v George VI Chase a prišiel ako tretí v Mildamy Memorialu. Príliš veľký prídel snehu v Kentu zdržal Devon Lochov jarný tréning, takže v marci, keď štartoval v Cheltenhame, nebol ešte vo vrcholnej forme. Všetkých 14 koní išlo od počiatku veľmi rýchlo a ostro, Devon Loch mal čo robiť, aby ostatným stačil, aspoň pri prvom okruhu. Až v polovici druhého začínali niektorí unavení súperi odpadať a Devon Loch ich začal míňať. Na samotné čelo sa však nedostal. Prišiel tretí, za Kerstin a Armorial III. Do cieľového svahu ale cválal s takou energiou, ako by mu zostávalo viac než dosť síl na ďalší okruh. Bol to vtedy jeden z najrýchlejších steeplerov na 4800 metrov v sezóne, a ešte k tomu na ťažkej dráhe. Hovorilo sa, že Devon Loch sice nezvíťazil, ale je to budúci víťaz Veľkej národnej... Devon Loch 2 Nanešťastie si Dick 9 dňov pred štartom Veľkej národnej roku 1956 zlomil kľúčnu kosť, napriek tomu sa však cítil dostatečne fit, aby Devon Locha šiel. Na dostih prišla kráľovná, kráľovná matka i princezná Margareta. Prišli sa pozrieť na svojho koňa, na Devon Locha. Ten mal veľmi milosrdný handicap, mal niesť relatívne malú váhu, čo bola samozrejme výhoda. Věštci boli plní nádeje. Napriek tomu že sa štart podaril a pole bolo proti iným rokom pomerne malé, spadli hneď na prvej prekážke z 29 koní štyri. Dick poznal, že Devon Loch nehodlá ísť prvných 1600 metrov vo volnejšom tempe, šiel hneď od začiatku skoro naplno a každým skokom získaval dĺžky. Šoel cez hrozivé prekážky v Aintree, ako keby to boli prútenky. Na každú zrovnal ideálne krok, šiel na ne tak perfektne, tak moúdro, že na ňom stačilo sedieť a moc sa mu do toho nepliesť. Tak to aspoň videl Dick. Devon Loch šiel proste s prevahou, kľudom a rozmyslom, dokonale. Cez Behec´s Brook, Canal Turn, na Valentine´s Brook a potom na ďalšiu prekážku. A tam Dicka s Devon Lochom čakala chvíle úzkosti. Tesne pred nimi na vnútornej strane dráhy bežal Domata s Derekem Ancitem v sedle. Tesne pred otvoreným príkopom bolo jaseě vidieť, že Domata skáče priamo do Devon Locha. Zdalo sa skoro nemožné, aby Devon Loch túto zrážku "ustál". Ten však doslova v lete zmenil smer a bez zaváhania cválal ďalej. Od tej doby to bola dokonalá jazda, Devon Loch skákal čím ďalej lepšie. Pred tribúnami šiel cez Chair a cez vodu, a potom znovu von do terénu, na vzdialenú čásť dráhy. Behom ďalšej míle míňal jedného koňa za druhým. Keď sa priblížil Canal Turn, cválali už Dick s Devon Lochom na druhej pozícii. Pred nimi bežal iba Armorial III. Dick sa však nikam neponáhľal a dokonca musel Devon Locha pridržovať, aby nešiel dopredu veľmi skoro! Armorial III spadol na prvej za Valentine´s Brook a na jeho miesto sa posunul Eagle Lodge. Na ďalšej prekážke ho Devon Loch minul. Zostávali už len 3 prekážky... a Devon Loch bol v čele, Dick ho musel zadržovať. Ostatné kone už jazdci ostro vyjazďovali. Už sa zdalo takmer isté, že Devon Loch s Dickom Francisom sa roku 1956 stanú jasnými víťazmi. Posledná prekážka zdolaná s ľahkosťou ako keby bola prvá a potom... Devon Loch sa 45 metrov pred cieľom, v jasnej pozícii víťaza, zrazu nepochopitelne zrútil k zemi. História Veľkej národnej nikdy nič takého nezažila a s veľkou pravdepodobnosťou už ani nezažije. Kôň s jazdcom, ktorí sa už pomaly opájali krásou víťazstva, naraz padajú k zemi. Vavríny získal niekto iný. Existujú 4 možné verzie toho, čo sa vlastne s Devon Lochom stalo. Žiadna z nich sa však nedokázala a iba sám kôň to vedel. Po páde sa zdvihol, úplne nezranený a v stajni po dostihu vyzeral ako každý iný kôň po ťažkom dostihu. Nič viac, nič menej. Celý dostihový svet súcitil s dvojicou Dick Francis - Devon Loch, Dickovi chodily účastné listy a žiadny z nich ho neobviňoval z toho, že koňa uštval, pretože Devon Loch v dostihu naozaj nevizeral ako uštvaný. Kráľovna bola rovnako zarmútená, ale Dicka z ničoho neobviňovala. Devon Loch bol proste víťazom, i keď nevyhral. A teraz k onym štyrom možným dôvodom pádu. Prvá verzia predpokladala, že Devon Loch dostal srdečný záchvat. Čo sa však zdalo byť nepravdepodobné, protože Devon Loch by musel byť v onu chvíľu na pokraji fyzických síl. On však rozhodne nešiel ako vyčerpaný kôň. Keby dobehol do cieľa, bol by zlomil časový rekord dostihu... Bol síce udýchaný, ale len tak, ako každý kôň po takom výkone. Náhly srdečný záchvat, ktorý by ho prepadol zprudka, v cvale, by ho zabil. Devon Loch nezakolísal a behom niekoľkých minút po osudnej príhode bol úplne v poriadku. Ďalšie vysvetlenie, že Devon Loch predviedpl fiktivny skok, si získalo najviac priaznivcov, ale Dick Francis s k nemu neprikláňa. Bežali síce okolo vody, a tak by sa mohlo zdať, že sa Devon Loch chystal ku skoku, ale Dick sám hovoril, že Devon Loch sa rozhodne ku skoku nechystal. Podľa tretej teórie dostal Devon Loch náhly prudký svalový kŕč do sedacích svalov, a to ho pri veľkej rýchosti rozkolísalo, až ho to zrazilo k zemi. Táto verzia je sice priateľná, ale nevysvetľuje, prečo Devon Loch vztyčil pred pádom uši. Devon Loch 3 Poslednou možnosťou je, že kôň začul obrovský krik z tribún. Aby lepšie počul a mohol zvuk správne identifikovať, vztýčil uši, do ktorých mu zaburácal neuveriteľný aplaus z tribún a to ho dokonale vydesilo. Zareagoval tak, ako napríklad reaguje človek, pokiaľ u neho z ničoho nič zatrúbi auto. Možno sa kôň snažil pred tým šialeným hlukom ucuknúť. To stačilo, aby vypadol z rytmu, aby sa rozpadol a doslova sa zrúutil. Dick sa prikláňa k tejto verzii. Podľa neho je celkom možné, že Devon Locha zrazil k zemi jásot, ktorý ho oslavoval ako víťaza... krutá irónia osudu. I keď Devon Loch v dostihu nevyhral, nikto na neho nikdy nezabudne. A ako ľudia videli po rokoch Dicka Francisa? Dick Francis? Aha, to je ten, co nevyhral Veľkú národnú. Tomu sa hovorí epitaf! Po tomto osudnom štarte však neskončil život ani Devon Locha, ani Dicka Francisa. Kona vtedy poslali na prázdninovú pastvu a jeho jazdec sa zobral a pokračoval v práci. Uplynulo šesť mesiacov, než sa jazdec s koňom opäť stretli. Bolo to v októbry v Nottinghamu, vo všedný deň, všedný dostihový program. Bežalo se 4022 metrov prúteniek. Pre Devon Locha to bol však dostih do tej miery nevhodný, že by bol i totálny neúspech ospravedlniteľný a pochopiteľný. Pole odštartovalo obvyklou rýchlosťou a Devon Loch zostal pozadu, prekvapený a urazený. Doslova zlostne odfrkoll. Hodil znechutene hlavou a dal sa do stíhania poľa. Pre koňa steeplera je totiž ťažké vrátiť sa späť k prútenkám, naviac Devon Loch bežal prvýkrát v sezóne a nebol vo vrcholnej forme. Napriektomu však v konkurencii 19 koní zvíťazil. Ešte 600 metrov pred cieľom bol posledný! Miesto aby publikum kričalo:"Výborne!", všetci zborovo volali:"To snáď nie je možné!" Dick šiel Devon Locha potom ešte 3x. Raz zvíťazili v Sandownu pred víťazom Veľkek národnej Early Mistem, dvakrát boli druhí. V januáry Dicka vyradil z činnosti pád a Devon Locha šiel v Sandownu v Mildamy Memorialu Arthur Freeman. Šlo im to krásne až k tretej prekážke pred cieľom, kedy kôň náhle spomalil a začal krívať. Zase ho zradila šlacha, a tentokrát, aspoň z hľadiska dostihov, beznádejne. Keď ho dali jako tak dohromady, venovala ho kráľovná Noelu Murlessovi. Ten ho potom používal pri práci ako vedúceho koňa pre svojich dvojročkov v Newmarkete. V roku 1963, keď bolo Devon Lochovi 17 rokov, prišla krutá zima a Devon Loch na tom bol zdravotne zle. Preto bolo lepšie ho uspať naveky... ... koňa, ktorý skoro vyhral Veľkú národnú... Zdroj: http://horses-online.cz
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.