Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Kelso

28. 2. 2009
KELSO (4.4.1957 - 10.1983) Kelso2 Matka: Maid of Flight Otec: Your Host 15. oktobra 1983 mal newyorský pretek Belmont Park na programe vrchol podzimnej sezóny, Jockey Club Gold Cup. Davy divákov obliehali padok v očakávaní aktérov dostihu. Naraz sa však mezi ľuďmi čosi rozkriklo. Dostihoví fanúšici, vrátane dám v drahých róbach a končiaci stávkarmi, ktoríí väčšinou nenazvú koňa inak než jeho štartovným číslom, sa začali rýchlo predierať k malému priestranstvu za sedlišťom. Centrom ich pozornosti, pre nezasvetených úplne nepochopiteľné, bol starý hnedý valach Kelso Kelso, nevzrušene sa prechádzajúci pod žltnúcimi stromami. Všetci, kto aspoň niekedy trochu pričuchli ku "športu kráľov", však vedeli, že hľadia na možno najlepšieho, ale určite najmilovanejšieho amerického dostihového koňa všetkých dôb. Kelso bol v New Yorku na pozvanie a mal viesť pred dostihom čestné defilé štartujúcich. Kelso (Your Host - Maid Of Flight, Count Fleet) sa narodil v roku 1957 a mal šťastie, že jeho majiteľka, pani Allaire duPontová, si všetký svoje žriebätá ponechávala pre vlastnú dostihovú stajňu. Jeho exteriér totiž, slušne povedané, za veľa nestál a na dražbe by asi mnoho priaznivcov nenašiel. Ďalším problémom bola jeho vzpurná povaha, kôli nej odmietal poriadne trénovať. Nakoniec musel byť vykastrovaný, ale tento smutný zákrok znamenal v jeho živote jednoznačný obrat k lepšíiemu. Cez zlepšenú pracovnú morálku však Kelso zle žral, pretože krkal. "Vždycky sy nafúkol ako balón a nežral. Bol taký chudý, že ste si na jeho bedrá mohli zavesiť klobúk", povedal neskôr o Kelsových dostihových začiatkoch jeho trenér Carl Hanford. Kelso 3 Ako dvojročný Kelso vôbec ničím nenaznačoval, akú slávnú budúcnosť má pred sebou. Vyhral síce jeden dostih a dvakrát dobehol druhý, ale v slabej konkurencii. Zimu strávil na farme svojej majiteľky a ani na jar svojej trojročnej sezóny žiádne veľké zlepšenie nenaznačil. Vyhrávať začal až v lete a do konca roku stihol zvíťaziť v šiestich stakes dostihoch za sebou, vrátane Jockey Club Gold Cupe za rekordných 3:19,4 na 3200 metrov. Tento dostih si Kelso doslova prepachtoval, pretože v ňom zvíťazil ešte štyrikrát. Aj keď nevyhral ani jeden klasický dostih, bol zvolený Koňom roku. Zranenie zadnej nohy umožnilo Kelsovi štartovat až v máji nasledujúceho roku, ale v žiadnom prípade neznížilo jeho schopnosti a chuť vyhrávať. Pod mamutími záťažami vyhral všetky dostihy newyorskej handicapovej trojkoruny (Metropolitan Handicap, Suburban Handicap a Brooklyn Handicap) a derby-víťaza Carry Backa nechal za sebou vo Woodward Stakes o 8 1/2 dĺžky. Sezónu zakončil druhými víťazstvami v Jockey Club Gold Cupe a v hlasovaní o Koňa roku. Kelso 9 V roku 1962 odišiel na odpočinok Kelsov jazdec Eddie Arcaro a valacha "zdedil" Ismael Valenzuela. Kelso sa dlho trápil s vírovým ochorením a v lete mal na konte len dve malé víťazstva zo šiestich štartov. Potom ale našiel sám seba a vyhral Woodward Stakes, Jockey Club Gold Cup a Governor's Plate Stakes. Ten posledný menovaný dostih nebol príliš významný, ale Kelso v ňom prekročil milión dolárov vyhraných cien. Tretí titul Koňa roku bol iba formalitou. Kelsova sláva teraz dostúpila absolútneho vrcholu. Na Woodstock Farm pani duPontovej musela byť inštalovaná samostatná schranka pre Kelsovu poštu, ktorá dochádzala v úctyhodnom počte sto listov týždecne. Jeho fanklub vydával pravidelný časopis a na farme sa trhali vrata s autobusmi plnými turistov. Niekedy bolo potrebné dokonca najať pre Kelsa dvojníka, ako rozpráva vedúci farmy Jack Delzell. "Všade, kam sme priš, spôsobil Kelso veľký rozruch. A tak sme občas, hlavne pred dostihom, dali jeho menovku na box s iným koňom." Kelso 5 Rok 1963 bol pre Kellyho, ako sea valach dôverne prezýval, možno až nudný. Vyhral osem stakes dostihov za sebou a štvrtý krát bol zvolený Koňom roku. O rok neskôr bolo Kelsovi už sedem rokov a blížil sa k magickej hranici dvoch miliónov dolárov vyhraných cien. Musel sa však taktiež popasovať so silným súperom, štvorročkom Gun Bowem. V Brooklyn Handicape sa Kelso buchol na štarte do hlavy a skončil až piaty, zatiaľčo Gun Bow ľahko vyhral. V ich dalším stretnutí bol preto mladší kôň favorizovaný, ale Kelso znovu dokázal, čo v ňom je. Štyristo metrov pred cielom získal za nepopísateľného revu divákov vedenie a Gun Bowa už pred seba nepustil. Ten bol ale opäť úspešnejší vo Woodward Stakes, keď po dueli trvajúcom celú cielovú rovinku porazil Kelsa o nos. O titule Koňa roku mal rozhodnúť dostih na pozvanie Washington D. C. International, kde bol už Kelso v minulých rokoch trikrát druhý. Ešte predtým však vyhral valach svoj piaty Jockey Club Gold Cup a o 0,2 sekundy zlepšil svoj americký rekord na 3200 metrov. Vo Washington D. C. International potom Kelso 7 zabehol Kelso jeden z najlepších, či vôbec najlepší dostih svojej kariéry. Gun Bowa ľahko porazil a naviac vybehol vynikajúcí čas 2:23,8 na 2400 metrov. Po tomto dostihu mal Kelso ukončiť svoju predlhú kariéru, ale pani duPontová nakoniec podľahla naliehaniu tlače a priateľov a nechala Kelsa behať ešte ako osemročného. Veď magická hranica dvoch miliónov dolárov bola tak blízko... Ako osemročný vybehol Kelso až v júni a aj keď vyhrál tri zo šiestich štartov, chýbalo mu do dvoch miliónov 22 104 dolárov. Slová Kelsovej majiteľky pri príležitosti jeho definitivneho odchodu na odpočinok dobre vystihujú jich vzájomný vzťah: "Vždy sme na noho boli veľmi opatrní a nenechávali ho behať príliš často. Dva milióny nikdy neboli našim cielom, hlavne sme mysleli na koňa. Za pár rokov sa bude aj tak bežať o omnoho väčší peniaz a skoro by to nič neznamenalo." Kelso 8 Zaslúžený odpočinok trávil Kelso na marylandskej farme pani duPontovej, dielom vo výbehu so svojim kamarátom Petem, dielom pri naháňacích jazdách v sedle so svojou majiteľkou, dokiaľ mu to vek dovolil. Až prišlo ono pozvanie do New Yorku. Pani duPontová sa najskôr bránila, ale nakoniec sa nechala presvedčiť. Kelso a Pete podnikli niekoľko tréningových vychádzok autom a všetko sa zdalo byť v poriadku. Cesta do New Yorku i späť prebehla bez problémov, ale ráno po príchode našli Kelsa s kolikou a do večera už nebol medzi živými. Kelso 4 Snaď najlepšie zo všetkých epitafov vystihol jeho postavenie v histórii svetového turfu doyen amerických dostihových novinárov Joe Hirsch, ktorý napísal: "Bol raz jeden kôň menom Kelso,...ale naozaj len raz. zdroj: www.horses-online.cz
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.