Najväčší omyl v histórii Veľkej pardubickej
28. 2. 2009
Najväčší omyl v histórii Veľkej pardubickej steeplechase
VP
Športové podujatia s dlhoročnou tradíciou majú nielen svojich kladných i záporných hrdinov, ale v niektorých prípadoch aj obete krívd a intríg. Takou je voľakedy preslávený smolenický chovateľ športových a dostihových koní gróf Ján Pálffy, jeho polokrvný ryšavý valach Jonathan a hlavne jazdec Karel Kozlík, ktorý sa v roku 1920 v Pardubiciach stal obeťou "justičného omylu". Odhalili ho Jaroslav Hubálek a Miloslav Nehyba v svojej publikácii od Fantoma po Peruána, ktorá vyšla v roku 2002.
V roku 1920 bol na Veľkú pardubickú steeplechase prihlásených tucet jazdcov a koní, ale v nedeľu 17 októbra nastúpilo nastúpilo pri lesíku Cvrčkov na štart prvých povojnových dostihov len šesť dvojích. Bol medzi nimi aj kôň slovenského majiteľa smolenického grófa Jána Pálffyho, ktorý mal v obci na svahoch východných Malých Karpát skvelý chov kočiarových, športových a dostihových koní a v roku 1919 bol aj zakladajúcim členom Československého Jockey Clubu. Jeho jedenásťročný ryšavý valach Jonathan ktorého trénoval Jaroslav Zoubek, v sedle s českým jazdcom Karlom Kozlíkom patril v riedkom poli k favoritom (3:2) a to napriek tomu, že dovtedy nemal na svojom konte žiaden významný úspech. Počasie bolo zlé, ale aj tak sa na najťažšie prekážkové dostihy na európskom kontinente prišlo pozrieť okolo dvanásťtisíc divákov, čo bola na tie časy úctyhodná návšteva. Po štarte sa sexteto aktérov vydalo na trať, ktorá podľa organizátorov merala 6400 metrov. Veľmi sa však neponáhľali, čo malo nepríjemné dôsledky už na druhej prekážke, ktorú Langouste skočil šikmo, skrížil dráhu Halicsovi, ktorý potom odmietol skočiť a dostal sa cez živý plot s priekopou na druhý pokus. Na vodnej priekope odmietol skočiť Hektor a potom sa pole rozdelilo na dve skupiny. Prvá v zložení Jonathan, Marangona a Bambus namierili na obávanú Taxisovu priekopu a všetky tri kone padli. Jazdci sa však zo zeme pozbierali, kone pochytali, nasadli na ich chrbty a pokračovali v dostihoch. Najrýchlejšie sa to podarilo Karlovi Kozlíkovi, ktorý s Jonathanom začal súperom unikať. Postupne padlo alebo bolo zadržaných ostatných päť koní, takže Pálffyho ryšavému valachovi nič nebránilo zvíťaziť. Ten síce s veľkou námahou ale prekonal zvyšné prekážky a v pomalom tempe docválal do cieľa. Po dvadsaťminútovej porade rozhodcovská jury vyhlásila, že Jonathan neprešiel trať v časovom limite 19 minút a 20 sekúnd, ale o 50 sekúnd pomalšie a bez pardónu ho diskvalifikovali.
Prvá Veľká pardubická steeplechase od skončenia 1. svetovej vojny teda napriek veľkým protestom Jána Pálffyho i divákov nemala víťaza, a tak sa zapísala aj do histórie týchto slávnych prekážkových dostihov. Lenže...
Podľa vtedy platných dostihových pravidiel bola aj na prekážkové dostihy predpísaná rýchlosť, ktorou ich musia kone prebehnúť. Tisíc metrov bolo treba precválať za tri minúty, čiže 6400 m za 19.20 min. O šestnásť rokov neskôr však nechal Čs. Jockey Club kurz Veľkej pardubickej premerať. Meranie vykonala skupina stewardov na čele s inšpektorom dostihovej dráhy Antonínom Krulišom a tá zistila, že od roku 1920 nemeniaca sa trať Veľkej nemeria 6400m ale 6800 až 7100m. Z tohto konštatovania vyplynulo, že Jonathan s Karlom Kozlíkom v roku 1920 absolvovali kurz dostihov o 27 sekúnd rýchlejšie ako bol časový limit a teda nemali byť diskvalifikovaní! V dostihovom športe ojedinelý "justičný omyl" však nikto dodnes nenapravil, takže slovenský majiteľ sa z víťazstva na Veľkej pardubickej steeplechase prvý raz oficiálne tešil až o 35 rokov neskôr (1955), keď tieto slávne dostihy vyhral topoľčiansky 7-ročný polokrvný ryšiak 19/51 Furiso XIV (Furioso XIV - Selecta) s jazdcom Jozefom Čajdom.
Komentáre
Prehľad komentárov
ved ale to je hrozne ked mas mat vitazstvo a nic...to je nehorazne ja by som daco robila ved to je vrchol len koli tomu ze oni maju zle vypocty diskfalifikovali kona?hrozne sice je to omyl stava sa to ale ze to ani nikto neopravil tak to je uz uplne hrozne!!
uha
(lenusiiiik, 24. 4. 2010 9:14)